farnost dovalovo

Farský kostol sv. Martina biskupa vznikol v 2 pol.14 storočia .Hlavnú zásluhu na tom malo panstvo z hradu pod Skalkou v Liptovskom Hrádku a novovytvorená obec, v ktorej sa hovorí v historických prameňoch už v roku 1396 ako o samostatnej usadlosti. Kostol za svojej existencie prešiel  viacerými etapami vývoja.

1.      Vývojová etapa stredoveká, gotická ( 14 – 15. Storočie )    

      Vznik kostola sa datuje do 2. pol. 14 st. v ranno-gotickom štýle. Nasvedčuje to jednoloďový pôdorys so štvorcovou svätyňou. Z toho obdobia sa dodnes vo svätyni zachovalo jedno gotické okno na východnej stene, pastofórium a fragmenty rebier s nábožnými štítkami z pôvodného zaklenutia kostola. V podveží sa zachoval gotický portál tvoriaci pôvodný vstup do kostola. Z pôvodnej bohatej výmaľby interiéru kostola v tomto období sú zachované fragmenty nástenných malieb v podveží kostola na severnej stene. Tie sa dostali do priestoru krovu začiatkom 17. St. pri zaklenutí pôvodne plochostropej lode dvoma poliami hrebienkovej klenby. V exteriéri sa zachovali fragmenty výmaľby severnej a južnej steny svätyne.

Z gotického zariadenia sa zachoval:

- neskorogotický oltár sv. Martina biskupa a sv. Štefana diakona ( obidva z roku 1520 ),    nachádzajúce sa v Slovenskom národnom múzeu v Martine

- štyri maľované tabule tvoriace krídlo oltára

- dva nekompletné oltáre, nachádzajúce sa v budapeštianskom Národnom múzeu

2.      Vývojová etapa renesančná ( 1.obdobie 16.stor. začiatok 17.st.,2.obdobie 2.polovica 17.storočia)

V časoch reformácie pravdepodobne v roku 1610 bol pôvodne plechostropý kostol zaklenutý krížovými hrebienkovými klenbami a bola ku kostolu pristavená veža a oporné piliere na severnej a južnej strane lode kostola. Gotické štrbinové okná boli na severnej stene rozšírené do tvaru kľúčovej dierky, na južnej stene do v súčasnosti prezentovaného tvaru okien. K maliarskej výzdobe v tomto období patrí domaľba plastických dekoratívnych svorníkov vo svätyni a v lodi kostola. Veľmi cenný je nález šablónovej maľby nad záklenkami okien severnej a južnej steny lode s motívom červeného leva v čiernom rámovaní s rastlinným motívom.

Po vrátení kostola v roku 1673, (2.obdobie renesančnej etapy ) bol celý interiér nanovo upravený a kostol konsekrovaný (vysvätený), z toho obdobia pochádzajú 4 konsekračné kríže na stenách za oltárom. Zachovala sa sivomodrá výzdoba stien v kombinácií s bielou výzdobou klenieb.

3.      Vývojová etapa baroková ( 18.storočie 1768 ? )

Z tohto obdobia pochádza vnútorné zariadenie kostola. Vzniklo v jednej rezbárskej dielni v rokoch 1740 – 1768. Tvoria ho: tri barokové oltáre, kazateľnica a Kalvária víťazného oblúka. Hlavný oltárny obraz je tvorený trojicou obrazov ( sv.Martina, Ukrižovaný Kristus, Zmŕtvychvstalý Kristus od maliara Remanovského z roku 1768 ), ktoré sa pri cirkevných sviatkoch menia. Bočné oltáre sú zasvätené sv. Jozefovi a sedembolestnej Panne Márií. V interiéri bola na chóre pribudovaná drevená časť pre organ. Maliarska výzdoba je zachovaná v podobe bieleho náteru stien a klenieb kostola s farebne zdobeným chórom. Výzdoba čelných stien zábradlia pozostávala z imitácie červeného mramoru s tmavofialovou žilnatinou, v kombinácii so svetlozeleným mramorovaním profilovaných častí. Celkový charakter výmaľby je príbuzný s imitáciou mravorovania na oltároch.

4.      vývojová etapa klasicistická

V tejto etape vývoja došlo k prefasádovaniu exteriéru kostola. Fasády získali v podstate dnešnú podobu s plastickou štukovou rímsou. Lodstrešná štuková rímsa prechádzala z lode aj na vežu a tvorila jej kordónovú rímsu. Kordónová rímsa niesla pilastre s jednoduchými rímsami, na ktoré dosadala podstrešná rímsa s terčíkmi. Okná lode sú polkruhovo ukončené s jednoducho profilovanou polkruhovou rímsou, okno zvonov je polkruhové ukončené profilovanou šambránou, archivolta dosadala na pätočné rímsy kandovaných pilastrov. Pri tejto stavebnej úprave bol znížený obranný múr okolo kostola a bola vybudovaná nová brána. Z maliarskej výzdoby bola realizovaná výmaľba steny za oltárom znázorňujúca iluzúrnu architektúru korenšpondujúcu s architektúrou oltára.

Stavebné úpravy a výmaľby kostola v 20.storočí

 Na začiatku storočia v roku 1906 bola realizovaná prvá generálna oprava kostola, počas ktorej bola strecha veže pokrytá pozinkovaným plechom. V roku 1930 bola realizovaná ďalšia rekonštrukcia, nakoľko kostol začal pukať a stav kostola bol označený ako havarijný. Po bok veže boli postavené oporné piliere a múry sa pozdĺž a naprieč stiahli ankvami. V roku 1931 bol kostol z vnútra vymaľovaný, historizujúcou neobarokovou výmaľbou prispôsobenou výrazu oltárov, kostolným maliarom Antonom Bednárom. V roku 1981 sa celý kostol pokryl medeným plechom, upravila sa celá vonkajšia fasáda a v interiéri boli namaľované obrazy od maliara Milana Jelineka z Okoličného, nachádzajúce sa v súčasnosti na klenbe v lodi kostola. V rokoch 2005 – 2006 za pôsobenia pána farára Ferdinanda Martona bola realizovaná generálna oprava kostola, pri ktorej boli zreštaurované dva renesančné svorníky (maľovaný svorník v klembe svätyne ), gotický vstupný portál a odkrytý renesančný tvar okien na bočnej stene v lodi kostola. V roku 2013 boli začaté práce na obnove vonkajšieho obranného múru, osekané oduté časti, opravená opadaná omietka, obnovená fasádna farba vnútornej časti a vonkajšej časti obranného múru. V rámci týchto prác bola položená na vstupe do kostola dlažba, ktorá nahradila popraskaný betónový chodník. Práce boli ukončené v roku 2014.